MOJA COVID SKÚSENOSŤ

Mám 41 rokov a mala som pozitívny test na ochorenie Covid19. Nie som hrdá na to, že to mám za sebou. Som ale vďačná, že to mám za sebou a ešte k tomu s takým priebehom, aký som zažila. Rovnako môj partner Juraj (47) a jeho syn Viktor. Môj syn Patrik, napriek tomu, že bol vystavený v jednej domácnosti trom chorým v jednom čase, zostal negatívny.

Som ťažký astmatik a alergik. Takže mi predtým napadlo, že ak, tak toto bude kombinácia, ktorá zrejme nebude príliš skvelá. Myslela som si rovnako, ako si to myslelo tých xy ľudí na cintorínoch, že aj keď pracujem 19 hodín denne, som nesmrteľná. Chránim sa, dodržiavam všetko, čo sa odporúča. Mne sa to proste stať nemôže.

Omyl milá deva. Stalo sa. Ani neviem vlastne ako. Bola streda 30.9 a mňa šialene bolela hlava. Migréna. Nič nezvyčajné v mojom živote, keďže ma sprevádza mesiac čo mesiac, hoci skôr v hormonálnom čase. Zaujímavé na nej bolo aj to, že na ňu nič nezaberalo. „Vystrieľala“ som z môjho repertoáru analgetík štyri naozaj ťažké kalibre. Bez efektu. Štvrtok pokračoval v rovnakom znení, tak som sa trochu zastavila. Žeby spln? Ok tak spln. Magnézium, elektrolyty, voda, káva, čaj, minerálka, ďalšie ťažké kalibre z lekárničky. Nič. Až vo štvrtok k večeru to začalo jemne ustupovať.

V piatok ráno som sa zobudila bez bolesti hlavy. Na ceste do práce som len registrovala jemné pobolievanie priedušiek. Do dvoch hodín bola bolesť preč. „Super, mám to za sebou. To mám zrejme za to že ťahám bez poriadneho oddychu už od polovice augusta – naozaj asi 19 hodín pracovných denne (proste tak situácia v práci dala), do toho tréningy, hoci súťaže som sa už v tom auguste vzdala. Regenerácia mizerná. Spánku málo, vstávam skoro, rána sú už chladné, nadýchala som sa iste studeného vzduchu…. Tak som to zrejme úplne nesmrteľne nezvládla, ale už je to preč,“ myslela som si. Po chvíli prišla bolesť hrdla. Prisahám, že to trvalo asi 10 minút a bolo to preč. Poobede mi zas bola zima a taký ten pocit pred chorobou, začínajúca nádcha…poznáte to. Skutočne divné bolo na tom len to, že tie príznaky sa striedali a zdržiavali sa len v krátkych intervaloch. Čudné.

Na druhý deň, v sobotu som spala do 14:30!!! To už bolo skutočne zvláštne. Rada si pospím cez víkend, skôr dospím celý týždeň, ale toto bola celkom sila. Premiestnila som sa do obývačky na sedačku, kde mi na to Juraj prišiel. Ty máš teplotu! Ja? Bolo mi veselo, hoci 6 hodín ktoré som v ten deň strávila s čajom na sedačke pod perinou, bolo tých najdlhších 6 hodín v mojom živote. To bolo utrpenie poviem vám. Nie tých 38 stupňov max, prevažne len 37,8, ale to že som tam musela ležať. Kto ma pozná, vie :). Po šiestich hodinách som sa presunula na chvíľu k počítaču, kde ma dobehla 10 minútová tekutá nádcha. 10 minút a opäť stop. Odvtedy len zdurené dutiny, na čo som bežne kvôli alergii zvyknutá. To už som ale mala pre istotu cez aplikáciu ezdravie naťukanú žiadosť o Covid test. Nie preto, že by som sa tak cítila, ale preto, že pracujem s ľuďmi a jednoducho si nemôžem a nechcem dovoliť niekoho ohroziť. Termín testu mi prišiel na druhý deň. Verdikt znel: „Utorok 10:28. Dovtedy dodržujte karanténu!“ bolo súčasťou smsky.

No tak poviem vám, čakala by som vzhľadom na to ako odvšadiaľ počúvam sťažnosti na neorganizovanosť v tomto štáte, že to nebude také funkčné a premakané. Na testy sme už išli spoločne. Juraj aj ja. On si dával žiadosť v nedeľu, taký bol odstup medzi našimi príznakmi teploty…1 deň. Odstup v testoch 2 hodiny. Otestovali nás spolu. Že ak je to v jeden deň, tak môžu. Vojaci, pracovníci aj testovači, boli veľmi milí, nezdržali sme sa tam viac ako presne organizovaných 10 minút. Pohodlne a v teple vlastného auta. Len na výter sme z neho vystúpili von.

No a niekedy v pondelok, utorok som prišla o chuť a čuch. Cítila som len základné chute – sladké, slané, horké, kyslé. Nič medzitým. Juraj podobne ale oveľa slabšie. Čuch ani ťuk. „Fetovala“ som aviváž, nič. Identifikovať, či náhodou mäso v chladničke nie je pokazené nehrozilo. Varili sme „popamäti“. Zistiť, či je vývar naozaj jedlý alebo soté dochutené bolo bez Patrika bez šance. On jediný sa tomuto všetkému akoby zázrakom vyhol. Je mladý. Má 16. Športuje ako my, stravuje sa ako my. 20 ročný Viktor, už toto šťastie nemal, napriek tomu, že sa stravuje a športuje rovnako. Odolával však dlhšie ako Juraj. Viktorovi sa príznaky prejavili až po našich výsledkoch testov, ktoré sme dostali v stredu večer. Zopár dni na to nám volali z Epidemiológie, z Úradu verejného zdravotníctva a zisťovali podrobnosti. Informovali nás, že dostaneme do mailu zápisnicu s oficiálnym dátumom ukončenia karantény. Priznám sa, bola som prekvapená. Nie že som len nečakala tú organizáciu pri testovaní, keď odvšadiaľ idú fámy, ako sa nikam nedá dovolať, ako sa nedá dostať k testom a kadečo podobné. Ako vám nikto nevie poskytnúť informácie. Toto sú zrejme informácie z prvých týždňov epidémie z marca, keď asi ešte vzhľadom na svetovú situáciu nevedel nikto nič.

Takže zhrňme si to: dva dni bolesť hlavy, deň príznaky prechladnutia, či chrípky, pár hodín teploty, niekoľko dní bez čuchu a chuti. Tá sa nám začala vracať až po vyše týždni. Kašlem však stále, hoci už neinfekčne, zdurené dutiny pripisujemalergii, no s istotou to tvrdiť nemôžem. Dýchavičnosť pretrváva aj v tretí týždeň.Svalovku dostávam z chodenia po byte. Jaj a zabudla by som, bolesť brucha. Nie brucha samotného, ale ako keby vás bolela 2-3 cm vrstva kože. Nedá sa to prirovnať k ničomu. Toto sme mali obaja, Juraj paradoxne skôr, bolelo ho aj dotýkajúce sa tričko na prsiach a bruchu. Mne sa to dostavilo po niekoľkých dňoch a trvá to stále. Už vyše týždňa, ten pocit nepoľavuje.Apropo ležala som sobota, nedeľa, v pondelok som bola už v online homeofficepracovnom procese naplno.

Čo je teda z môjho pohľadu najdôležitejšie v boji nielen proti Covid19? Jednoznačne imunita. Chorá nebývam nikdy. Hoci som alergikom a astmatikom. A ťažkým, ako som spomínala.

Toto s tou imunitou som tvrdila v postoch už na jar, kedy sa mnohí smiali Covidu, že je to „chrípôčka.“ Mnohí odsudzovali akúkoľvek osvetu, že sa tým ľudia len strašia a podporuje sa panika. Panika nie je na mieste, na mieste je zdravý sedliacky rozum a IMUNITA. Ale teda, „chrípôčka“ to nebude. Po chrípke by som už bola dávno v poriadku. Napriek nášmu ľahkému priebehu si viem predstaviť, že s pridruženými inými ochoreniami, nadváhou, či obezitou sa to dokáže pekne skomplikovať. V sobotu mi končila karanténa a teda od nedele som plne funkčná a vhodná bezpečne do sveta, no zadýcham sa aj pri telefonáte s klientom, o cvičení môžem len snívať, proste to neudýcham. Ktovie, kedy to toto prejde a či. S bežnou chrípkou by som bola určite už fit.Zdroj informácií uvádza že človek má po prekonaní choroby 2-3 mesiace protilátky, že to potom môže dostať znova. Iný zdroj uvádza, že bunky majú pamäť a pri opakovanom ochorení okamžite telo vytvorí protilátky a teda, kto to prežil s ľahkým priebehom, je vlastne imúnny a môže byť aj nabudúce. Ďalší zdroj zasa odporuje, že každé ďalšie infikovanie Covidom bude mať ťažší a ťažší priebeh a že ktovie, čo sa infikovaním v tele človeka ešte prebudí, aké ďalšie ochorenia.

Možno áno, možno nie. Podľa mňa vieme zatiaľ veľmi málo na to, aby sa v tomto smere podávali nejaké záverečné tvrdenia. Ale ako tvrdím ja: „Všetci máme nejaké predispozície. Ale dedíme si hlavne stravovacie návyky a my máme v rukách to, či ovplyvníme vývoj nejakej choroby pozitívne, alebo negatíve. Akejkoľvek choroby. Ani obezita sa priamo nededí.“

No ale poďme si dať dokopy, čo nám odporúčajú v boji proti Corona vírusu.

– dezinfekcia

– hygiena

– necestovať do zahraničia

 – nestretávať sa, resp. nezdržiavať sa v dave, hromadné akcie a pod.

– nosiť rúška

Nič z toho mi reálne nepomohlo zabrániť nakazeniu. Je síce pravda, že ak by sme to v rodine alebo v práci nedodržiavali, tak by sme možno boli infikovaní skôr. Otázka je, nakoľko aj pri počte aktuálnych nakazených sa tomu vôbec zabrániť dá, keď ľudia nie sú schopní dodržiavať ani len tieto zásady.

Odborníci hovoria, že ani tí, ktorí jedia zdravo a cvičia, nie sú úplne chránení. Súhlasím. Neochránila som sa, ani keď ma všade prenasledovala dezinfekcia, ruky som si samozrejme ako mnohí z vás nikdy v živote tak často neumývala, nebola som na dovolenke ani len na Slovensku, všade som chodila v rúšku, prvé mesiace do obchodu dokonca v rukaviciach. Pracovne som sa stretávala obmedzene a len 1:1 v miestnosti (to teraz máme miernejšie opatrenie – 6 ľudí pokope je dovolených) a teda celá moja trasa do marca 2020 bola – domov, vlastná kancelária v neverejnom priestore, fitko (večne poloprázdne), obchod (odstupy vždy dodržiavané) a naspäť domov. Môžem skutočne len hádať, kde na tejto krátkej trase sa udialo.

Čomu teda vďačím za tento ľahký priebeh? Myslím si, že svojmu životnému štýlu. Svojmu jedlu. Svojmu cvičeniu. Moje zdravie je už niekoľko rokov u mňa na prvom mieste. Možno si teraz v duchu zašomrete: „Veď aj na mojom, to je asi jasné, snáď u každého.“ Ale je tomu skutočne tak? Beriete každý pokus o zdravé stravovanie ako diétu len preto, že vás tlačia nohavice a nezmestíte sa do svojej obľúbenej sukne, či obleku? Máte naučené, čo si máte dať na svoj tanier, aby ste doživili svoje telo tak, aby mohlo byť naozaj funkčné, zdravé a imúnne? Skutočne viete, čo jesť, aby bolo jedlo vašim liekom, nie jedom?

Ja viem, nikto nás to nikde nenaučil. Naši rodičia nás to nenaučili, v školách nás to neučili, lekár vám len povie, aby ste zmenili svoje stravovanie, životný štýl, inak bude zle. Ale nič konkrétne, čo by vás niekam posunulo.  Internet je plný protichodných informácií, z ktorých máte zrejme guláš. Chápem. Ja vám pomôcť viem. Ľahko, prakticky a dokonca chutne.

IMUNITA. Tá sa síce nedá „skalopevne“ vybudovať teraz na poslednú chvíľu za týždeň, či dva, avšak po jarnej vlne prišla jesenná – čo som ja predpokladala, a ktovie, možno po tej jesennej príde tá jarná a ak príde, tak vaša imunita po zime bude ešte v horšom stave. Ak aj nepríde, tak čo nám budúcnosť prinesie nabudúce? Covid2022, SARS2030, vtáčiu, prasaciu, či inú „dobrotu“? Buďte pripravení čo najlepšie. Veľa zdravia každému z vás prajem. Spolu to zvládneme.

Ak vítate moju pomoc, som tu, už zdravá a pripravená pomôcť vašej imunite vytrieskať z nej maximum.