Koľkokrát ste to už počuli – nejedz po 17:00 a schudneš. Možno sa aj úvodom zdá, že to funguje, avšak, čo ak len zdanie klame?
Predpokladom tejto „úspešnej“ metódy je, ako pri všetkých obmedzujúcich diétach, že proste budete jesť menej kalórií a teda schudnete. Nie je to o tom zázračnom čase, nejakej magickej hodine, ktorá zabezpečí, že ak nevložíte nič do úst neskôr, tak vám pôjde chudnutie ako po masle. Dôvodom je zase a zase iba kalorický deficit. Pretože ak sa udržíte a nezjete dokedy pôjdete spať to čo bežne, možno ušetríte aj niekoľko sto kalórií. Ak sa udržíte….
A čo tie oriešky!!! Ja som vás videla!
Lenže čo ak idete spať okolo pol noci a teda počet hodín od posledného jedla je priam nekonečný? Pretože 6-7-8-9 hodín je teda dosť. A ďalších 9-8-7-6 hodín následne na to budete spať. No takže vaše telo pokojne môže hladovať aj 15 hodín. Možno si poviete, no a čo? Veď aj intermittent fasting je moderný a ešte nikomu neublížil.
Ja si to nemyslím. Z môjho pohľadu to vôbec nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Podľa mňa je to pre telo nevýhodné. Kým sa telo dostane k ďalšej energii, v podstate hladuje. Sú to také mikro jojo efekty (takto som si to nazvala pre lepšie pochopenie), kedy to telo trpí rovnako ako pri diéte a následne panicky ukladá čo môže. Keď ešte k tomu všetkému neraňajkujete a vaše prvé jedlo nasledujúceho dňa je obed, telo je príliš dlho v energetickom deficite.
Možno si však myslíte, že to telo má tukové zásoby, tak nech využije tie. Nuž, ale nevyužije. Prečo? Lebo čo ak nabudúce budete hladovať ešte viac. Takže v konečnom dôsledku je telo v snahe zachrániť vás a ustáť vaše správanie sa k nemu, schopné tukové zásoby ponechávať, zväčšovať ich a svalovú hmotu používať ako energiu. Proces novotvorby glukózy z necukrových substrátov, napr. aminokyselín, sa volá glukoneogenéza. Jej významom pre naše telo je udržať hladinu glykémie v norme (glukóza je nevyhnutná napríklad pre mozog) počas hladovania, keď sú už zásoby glykogénu vyčerpané.
Tento proces prebieha napríklad v pečeni, či obličkách. Tento proces má na svedomí, že som napríklad pri pokuse o ketogénne stravovanie nabrala tuk a stratila svalstvo napriek usilovnému dennému cvičeniu a prísnemu stravovaciemu plánu bez sacharidov a viacmenej s hladovaním.
Navyše, ak večeriate o 17:00 – nedaj Bože iba zeleninu, je dosť možné, že cestou z predspánkovej toalety na vás skočia a napadnú vás arašidy ležiace v miske na stole, alebo vás vábivým svetlom hypnoticky zláka tá veľká chladiaca skriňa v rohu v kuchyni. No a ak máte ešte v špajzke schované zásoby čokolády, koniec s vami. Zrejme sa to zasa raz nepodarilo: Večerať o 17:00.